Analogue Production MILES DAVIS - KIND OF BLUE / UHQR 45 RPM (UHQR,)
Strana A:
A1 So What 9:28
Strana B:
B1 Freddie Freeloader 9:53
B2 Blue In Green 5:42
Strana C:
C1 All Blues 11:39
Strana D:
D1 Flamenco Sketches 9:29Kind of Blue je piaty štúdiový album vydaný na Columbii a celkovo dvadsiaty ôsmy od amerického jazzového hudobníka, trubkára, skladateľa a kapelníka Milesa Davisa. Nahrali ho 2. marca a 22. apríla 1959 v Columbia's 30th Street Studio v New Yorku a vydali ho 17. augusta toho istého roku Columbia Records. Pri nahrávaní viedol Davis sexteto so saxofonistami Johnom Coltraneom a Julianom „Cannonball“ Adderleym, klaviristom Billom Evansom, basgitaristom Paulom Chambersom a bubeníkom Jimmym Cobbom, pričom v jednej skladbe – „Freddie Freeloader“ – sa objavil nový klavirista kapely Wynton Kelly. z Evansa.
Čiastočne ovplyvnený Evansom, ktorý sa k súboru pripojil v roku 1958, sa Davis ďalej odklonil od svojho skorého štýlu hard bopu v prospech väčšieho experimentovania s hudobnými režimami, ako na svojom predchádzajúcom albume Milestones (1958). Zakladajúc Kind of Blue výlučne na modalite, dal každému interpretovi sadu stupníc, ktoré zahŕňali parametre ich improvizácie a štýlu, a následne väčšiu tvorivú slobodu s melódiami; Coltrane neskôr rozšíril tento modálny prístup vo svojej vlastnej sólovej kariére.Kind of Blue je mnohými kritikmi považovaný za Davisovo majstrovské dielo, najväčšiu jazzovú nahrávku, aká bola kedy nahratá, a jeden z najlepších albumov všetkých čias. Jeho vplyv na hudbu, vrátane jazzu, rocku a klasických žánrov, viedol spisovateľov k tomu, aby ho považovali za jeden z najvplyvnejších albumov, aké kedy vznikli. LP bola jednou z päťdesiatich nahrávok vybraných v roku 2002 Kongresovou knižnicou pre prvý rok Národného registra nahrávok a v roku 2003 bola na 12. mieste v zozname 500 najlepších albumov všetkých čias časopisu Rolling Stone. V roku 2019 získal Kind of Blue 5× platinovú certifikáciu od asociácie Recording Industry Association of America (RIAA) za zásielky najmenej piatich miliónov kópií v Spojených štátoch.Pozadie
Davis v roku 1955
Koncom roku 1958 zamestnával trubkár Miles Davis jednu z najuznávanejších a najziskovejších hardbopových kapiel. Basgitarista Paul Chambers bol s kapelou od jej začiatku v roku 1955; altsaxofonista Julian „Cannonball“ Adderley sa pridal koncom roku 1957 a tenor saxofonista John Coltrane sa vrátil začiatkom roku 1958.[1] Bubeník Jimmy Cobb nahradil Phillyho Joe Jonesa v máji 1958[2] a klavirista Wynton Kelly nahradil Billa Evansa v novembri 1958.[1]
Davisova kapela hrala zmes popových štandardov, blues a bebopových originálov od skladateľov ako Charlie Parker, Thelonious Monk, Dizzy Gillespie, Davis a Tadd Dameron. Rovnako ako pri všetkých jazzoch založených na bebope, Davisove skupiny improvizovali na zmeny akordov danej piesne.[1] Davis bol jedným z mnohých jazzových hudobníkov, ktorí začali byť nespokojní s bebopom a jeho čoraz zložitejšie zmeny akordov vnímali ako brzdenie kreativity.[3]
V roku 1953 klavirista George Russell publikoval svoj Lýdsky chromatický koncept tonálnej organizácie[4], ktorý ponúkal alternatívu k improvizácii založenej na akordoch. Jeho koncept opustil tradičné durové a molové kľúčové vzťahy a predstavil myšlienku jednoty akord/stupnica a bol prvou teóriou, ktorá skúmala vertikálny vzťah medzi akordmi a stupnicami. Tieto poznatky pomohli viesť cestu k modálnemu jazzu.[5] Pod vplyvom Russellových myšlienok Davis zrealizoval svoju prvú modálnu skladbu s titulnou skladbou svojho štúdiového albumu Milestones (1958). Davis, spokojný s výsledkami, pripravil celý album založený na modalite.[6] Evans, ktorý študoval u Russella, ale opustil Davisovu skupinu, aby sa mohol venovať svojej kariére, bol povolaný späť do projektu.[7]Nahrávanie
Kind of Blue bol nahraný na trojstopú pásku v dvoch stretnutiach v 30th Street Studio Columbia Records
